Prvý výlet do Prahy si pamätám ako by to bolo včera. Bolo to 26. Decembra, mala som 12 rokov a spolu s rodičmi sme tam pobudli cca 3 hodiny. J Asi je to divné, ísť do Prahy len na otočku, ale s režinkou medzi dokladmi to nebolo nič hrozné, ani pre peňaženku bolestivé ( a ako si len teraz nadávam, že som ju nevyužila na cesty do Prahy ešte viac). Nespomínam si prečo sme sa tam vybrali práve vtedy, čo bolo pohnútkou, ani či sa to nejak dlhodobo plánovalo. Spomínam si však, ako sme vyšli z metra na Václavské námestie a ja som vyhlásila: „Tu raz budem bývať!".
Prešlo niekoľko rokov, za ten čas som Prahu navštívila ešte niekoľkokrát, prevažne spolu s maminou. Táto dámska jazda sa pomaly stáva našou tradíciou, na ktorú sa vždy celkom teším. Tentokrát sme výlet do Prahy dostali od tatina ako predčasný meninový darček (i keď práve Praha nebol jeho prvý nápad, no bol to ten, ktorý sme si s maminou vybrali spoločne a vedeli sme, že nám spraví radosť). Strávili sme tu štyri krásne, horúce augustové dni a okrem pamiatok sme stihli, ako správne ženy, prejsť aj pár obchodov, vychutnávať si pražské podniky a kaviarne a to všetko bez zbytočného zhonu. Pre mňa však bolo aj tak najväčším bonusom stretnutie po rokoch s mojou drahou kamarátkou a večera, pri ktorej čas bežal neskutočne rýchlo a zároveň pomaly.
Nikdy sa mi z Prahy neodchádzalo tak ťažko ako po týchto štyroch dňoch. Asi preto, že som tam nikdy nestrávila toľko času. Bol to pocit akoby som opúšťala miesto, kde sa cítim doma. Dokonca mi proti vlastnej vôli vo vlaku vyhŕklo niekoľko sĺz, čo sa mi, napriek mojej citlivej povahe, nestalo, ani keď som opúšťala iné príjemné miesta po oveľa dlhšej dobe. Tento výlet vo mne opäť oživil myšlienku a túžbu žiť tu- oveľa viac a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Či sa tam moje kroky aj naozaj poberú, to je momentálne otázkou, ale faktom ostáva, že je to mesta, kde sa, ani neviem prečo, cítim ako doma.
Keďže mojich dojmov a pocitov bolo po auguste neúrekom, a nechcela som spraviť kilometrový román na čítanie, tak tento článok je len prvým z „minisérie". Chcem sa s vami podeliť aspoň o pár miest, kde sme boli, o spomienku na ne, na ich atmosféru. Nebojte sa, nebude to veľký spam fotiek, popravde som viac prežívala prítomnosť naživo ako cez displej telefónu, takže len malá ukážka. :)
1. (pod) Pražský(m) hrad(om)
Keďže samotný hrad toho ponúka naozaj mnoho, práve o ňom bude aj samostatný článok. Ak však nemáte záujem o žiaden z turistických okruhov, dokonca vás neláka ani vstup na nádvorie, stále sa oplatí vyjsť hore a zastaviť sa aspoň pod hradom. Odtiaľ sa vám naskytne aj takýto krásny pohľad na mesto.
 |
| @merirenard |
2. Zámocké schody
Keď už hovoríme o hrade, je hneď niekoľko možností ako sa sem dostať. Najjednoduchšou možnosťou je ísť električkou na zastávku Pražský hrad, prejsť cez cestu a o chvíľu ste pri vchode. Už atraktívnejšou cestou sú staré zámocké schody neďaleko zastávky Malostranská. Táto cesta je, alebo aspoň v lete asi bola, najmenej využívaná- kým pri každom vchode polícia kontrolovala návštevníkov a čakalo sa v dlhom rade, tu nebol rad žiadny a za pár sekúnd sme boli vnútri. :) Mojou najobľúbenejšou cestou na hrad sú však zámocké schody vedúce na Malostranské námestie a odtiaľ na Karlov most. Okrem iného tu stretnete aj viac umelcov- hudobníkov, výtvarníkov... a jeden ružový dom. :)
 |
| @merirenard |
3. pražské podniky
Podnikov, kaviarní a reštaurácií je v Prahe neúrekom. Nemám síce nič ani proti reťazovým podnikom, ale páčia sa mi podniky so svojskou, originálnou atmosférou. Či už je to kaviareň Tramvaj v strede Václaváku, talianska reštaurácia srbského majiteľa s výborným jedlom a milým, ochotným a zhovorčivým personálom alebo starožitná kaviareň priamo pri zámockých schodoch, kde nie sú zladené stoly ani stoličky, všetka výbava a dekorácie pôsobia, a možno aj sú, ako z domu vašej (pra- pra- pra)babky, avšak v kombinácii s úžasnou čerstvou limonádou to všetko vytvára akúsi harmóniu a domácku pohodu.
 |
| @merirenard |
4. Lennonova zeď
O tomto mieste hrdo vyhlasujem, že moja mama, ktorá Prahu navštívila x krát, o ňom ani nevedela a dozvedela sa až vďaka mne. 😊 Aj ja som naň narazila len náhodou, vďaka mobilnej aplikácii, keď som minulý rok plánovala náš výlet. Pre niekoho len pomaľovaná stena, ale celkom stojí za prečítanie ako vlastne vznikla a čo všetko sa s ňou za tie roky dialo. Počas nášho štvordňového výletu som pri nej bola trikrát. 😁 Samozrejme, najradšej som tam, keď je tam minimum ľudí. Mnohých stena možno absolútne nezaujme, ale ja tu rada trávim čas, prezerám si maľby, odkazy, alebo proste len sedím a mám svoje rozjímacie chvíle.
 |
| @merirenard |
5. Karlov most
O tomto mieste by som dokázala písať romány, tak veľmi ho mám rada, a to aj vtedy, keď je tam najväčšia tlačenica ľudí. Pohľad na Vltavu, na hrad, každých pár metrov maliar, karikaturista či proste len predajca obrázkov. A veľa hudby- sláčikové zoskupenia, jazzová hudba, dychovky, gitaristi, stredoveká hudba, atď. Mnoho melódií, žánrov, hlasov. Tento most má proste svoj vlastný život a kultúru a z histórie hudby, tu človek môže naraziť naozaj na čokoľvek. A tu moje rozplývanie sa stopnem, lebo sa už nezastavím.
 |
Zatiaľ najmenej zaľudnený most, aký som zažila.
@merirenard |
 |
Grál- historická hudba
@merirenard |
 |
Electroshock
@merirenard |
6. Vltava
Či už náplavka alebo iné miesto pri Vltave, miesto ako stvorené pre oddych s knihou (alebo to bude mojou zaťaženosťou na vodu).
 |
| @merirenard |
7. obchody a múzeá
Okrem mnohých suvenírov tu vždy natrafím na nejaké zaujímavé múzeum (spomedzi mnohých napríklad múzeum mučenia) alebo milý obchodík. Naposledy ma najviac oslovilo toto hračkárstvo Pohádka, odkiaľ sa na mňa usmieval môj milovaný krtek. 😊
 |
| @merirenard |
8. detaily a drobnosti 😊
 |
Most zamilovaných pri Velkopřevorskom mlyne (neďaleko steny Johna Lennona)
@merirenard |
 |
Most lásky pod Karlovým mostom
@merirenard |
 |
Skoro ako živý. Maľba pod Karlovým mostom
@merirenard |
 |
Nezvyčajná chodba spájajúca miestnosti aj budovy
@merirenard |
 |
Večer na "staromáku"- chlapec s gitarou a piesňami Eda Sheerana si získal okoloidúcich
@merirenard |
 |
Stánky s obrázkami Prahy nesmú chýbať
@merirenard |
O krásnych miestach, ktorými si ma Praha získala by som mohla písať dlho a ešte viac by som mohla písať o atmosfére a o všetkých tých detailoch a drobnostiach, ktoré ju vytvárajú, vďaka čomu sa tam cítim ako doma. No hocako detailne a živo by som to všetko popísala, neznamená to, že moje nadšenie budete zdieľať a zamilujete sa do Prahy rovnako ako ja. A tak to má byť, čo sa nám páči je veľmi subjektívne a čo oslovilo a upútalo mňa, o to niekto iný nemusí mať najmenší záujem. 😊
Moje srdce si Praha jednoducho získala a či si získa aj to vaše je na vás. Určite však neváhajte a aspoň raz sem zavítajte, veď je to relatívne za rohom. Keď už pre nič iné, tak si urobíte vlastný názor a môžete si ju odškrtnúť zo zoznamu navštívených miest. 😉
Máte aj vy nejaké vaše vysnívané či srdcu blízke mesto? 😊
❤❤❤
Krásny článok. Dokonca som sa v mysli na tie miesta zatúlala aj ja :-)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že si na chvíľu zas nasadila túlavé topánky :)
Odstrániť